Nachádzate sa tu

Bispouk ako vyšitý: dvojradové námornícke sako

12.11.2015
Časť prvá: koncept

Po vyše mesačnej odmlke, zapríčinenej náporom práce a prípravami showroomu na podujatí Fashion Live! sa vraciame k nášmu blogu. Konečne sa môžeme porozprávať! Túto epizódu venujeme nášmu milému čitateľovi Pavlovi G., ktorý sa začiatkom novembra posťažoval, že mu náš seriál chýba...

Ako sme v predchádzajúcej epizóde prisľúbili, dnes by sme vám radi predstavili tvorbu dvojradového námorníckeho saka. Dvojradovému saku v zásade prospieva objednávkové (bispouk) šitie na mieru zrejme ešte viac ako jednoradovému. To súvisí aj ich zriedkavejším výskytom: čím menej zákazníkov si dáva šiť dvojradové sako na mieru, tým menej dvojraďákov vidíme nosiť, lebo nositelia konfekcie dávajú prednosť jednoradovému strihu, ktorý je menej náročný na chyby a dá sa ľahšie „uloviť“ v konfekčnej predajni. Aj keď je to v skutočnosti trochu komplikovanejšie,  v zásade to asi platí.

Šiť samostatné sako je radosť. Niežeby šiť oblek nebola radosť. Sú to len iné radosti. Kým pri obleku by malo ísť vždy v prvom rade o dosiahnutie elegantnej línie jednoliatej látky na celom tele, pri samostatnom saku sú to skôr rôzne prvky navyše, ktoré potešia. Rustikálnejšie a kontrastné gombíky, preklopené manžety, viac a/alebo rozmanitejšie tvary vreciek. To je len zopár príkladom z celého spektra možností.   

Pôvodný nápad zákazníka bol v podstate letný 1-raďák. Po viacerých konzultáciách sme sa napokon prepracovali k ozajstnému námorníckemu saku, teda 2-radovému. Súčasné obleky mal zákazník dosť na telo, rozhodol sa teda, že blejzer by mal rád voľnejší v pleciach. Zabezpečia to tzv. shooting pleats, teda doslova strelecké záhyby (na foto). Vznikli začiatkom 20. storočia v Anglicku ako prvý prvok neskoršie sa vyvinuvšieho športového saka a boli pôvodne určené na uľahčenie postoja pri držaní pušky počas lovu. Obsahujú extra vloženú látku, ktorá sa pri zdvíhaní ruky roztvorí, a uvoľní ťah na plecia. Je to samozrejme na úkor čistoty spracovania chrbta, keďže záhyb sa síce v postoji, keď sú ruky spustené, znovu zatvorí, ostáva však viditeľný. Vizuálne ako aj prakticky je to však lepšie riešenie ako mať jediný roztvárajúci sa záhyb v strede chrbta, čo sa ako alternatívne riešenie uvoľnenia pliec používalo najmä v tridsiatych rokoch.  V civilnom oblečení sa však už v tom čase presadzovalo aj medzi nepoľovníkmi či nevojami ako skôr módny ako čisto funkčný prvok. A keďže móda býva rozmarná, civili v úsilí esteticky poraziť mužov v službe neváhali nosiť dvojo, ba aj trojo záhybov za sebou. Kto si to chce pozrieť naživo, odporúčame výborný britský akčný triler Brighton Rock z roku 1947 – hlavná postava, gangster a primerane tomu fičúr, má na chrbte saka priam “harmoniku“...

Tieto štylistické prvky sa riešia až na ďalšej, druhej či tretej skúške. Na prvej skúšku sa odev pripravuje ešte v pomerne surovom štádiu, v nadmernej veľkosti, aby sa dal dobre upravovať.  Prvá skúška je takpovediac skôr pre krajčíra ako pre zákazníka – obzerá si ho, zisťuje, čo treba upraviť, ako drží telo, ako sa pohybuje, či aké pohyby robí najčastejšie (vrátane zlozvykov).

Návrh je hotový, čaká nás teda prvá skúška. 

Páčil sa vám tento článok? Zdieľajte ho na facebooku.

Zdieľať