Vreckovka v náprsnom vrecku dnes často slúži ako „náhrada“ chýbajúcej viazanky na krku. Vtedy je viac alebo menej len dekoratívna, doplňujúca, lebo odev bez nej ostane viac-menej nezmenený. Pôvodná funkcia viditeľnej vreckovky na saku však nebola len dekoratívna. Biela ľanová vreckovka na sivom huňatom flanelovom obleku, aká sa nosila do sedemdesiatych a sem-tam aj do osemdesiatych rokov minulého storočia, bola jeho nevyhnutnou, a teda neoddeliteľnou súčasťou, jeho kotvou, bez ktorej by všadeprítomná sivá pôsobila fádne, mdlo a bez života. Vreckovka však môže byť neoddeliteľnou súčasťou aj kombinovaného saka a neoblekových nohavíc. Posúďte sami.
Všimnite si, že zobrazený odev obsahuje kombináciu minimálne 8 (slovom: ôsmych!) rozličných farieb. Napriek tomu pôsobí zladene a harmonicky, pretože je skombinovaný úplne, priam nemilosrdne logicky. Myšlienkový postup je asi takýto:
Základom odevu je veľmi elementárna, v podstate načisto „neoriginálna“ kombinácia námorníckeho saka a (svetlo) sivých nohavíc. Sako je v typicky anglickom tmavom, polomatnom a tlmenom odtieni námorníckej modrej. Rozhodujúcim prvkom na ďalšie kombinovanie pritom je, že sako fakticky nie je blejzer, pretože má klasické oblekové gombíky (je celkom možné, že ide o oblekové sako, „vypožičané“ z obleku).
Absencia blyšťavých gombíkov nám uvoľňuje ruky smerom k väčším kombinačným možnostiam. Základné farby sivú a modrú teda doplníme ďalšou v poradí „základnosti“. Áno, ďalšou farbou po tomto štandardnom tandeme je zelená farba kravaty. Nie výrazná, žiarivá zelená, ale pokojná, polosýta farba lesa (forest green). Keďže sako ani nohavice nemajú okrem prirodzeného vzoru tvoreného tkaním nijaké vzorovanie, je úplne namieste zvoliť kravatu s drobnými bodkami. Milým plusom na strane originality je ich netradične veľké rozostúpenie, aj keď to je pre celkový odev skôr vedľajšie.
Ako sme už uviedli v minulej epizóde, oveľa podstatnejšia vo vzťahu k celkovému odevu je náprsná šatka/vreckovka. A teraz zrejme prekvapenie – šatka je bordová s veľkým smotanovým geometrickým vzorom. Pre celkové vyznenie je rozhodujúce, že farebnosť šatky síce len vzdialene, ale dostatočne zreteľne pripomína topánky. V tejto forme je šatka akoby úplne novým, a pre mnohých zrejme aj dosť nečakaným prvkom.
Z uvedeného môžeme zhrnúť určité zásady úspešného kombinovania samostatných kusov odevu:
- Najväčšie časti odevu sú v základných farbách (námornícka modrá, sivá). Svetlomodrá košeľa na menší kontrast so sakom, ako už vieme.
- Nasleduje tretia základná farba, zelená. Tej je však už menej (kravata)
- Nejde o oblek, topánky teda nie sú čierne, ale hnedé, a nie šnurovacie, ale s prackami (menej formálne).
- Keďže až doteraz sú všetky farby základné, potrebujeme odev (jeho myšlienku) ukotviť použitím niečoho oveľa výraznejšieho, ale na minimálnej ploche. Túto úlohu plní náprsná šatka. Všimnite si, že ŠATKA NELADÍ VLASTNE S NIČÍM a jedna z jej dvoch farieb sa topánkami len vzdialene inšpiruje. Veľký a výrazný smotanový vzor nemá oporu v ničom nikde inde na odeve. Práve tým však vo výsledku celý odev ukotvuje.
Ak urobíme „skúšku správnosti“ a šatku z náprsného vrecka saka vyberieme, zistíme, že je to úplne iný odev. Nielen to: bez šatky by bol nevýrazný, mdlý, bez života. Pravdaže, pri koncipovaní kombinácií sme so šatkou už vopred rátali, preto je farebnosť inde na odeve utlmená, aby sa mohla výraznejšie prejaviť na malej ploche šatky. Vreckovka je kotvou nielen preto, že dáva celému odevu zmysel, ale zároveň nás významne determinuje pri voľbe kravaty a ponožiek (teda radšej podkolienok). Vreckovka plní úlohu spoľahlivého koordinátora. S ňou sa prakticky nemôže stať, že si oblečiete nevhodnú kravatu: buď musí ísť preč kravata alebo vreckovka. Preto sa napríklad sedemdesiate roky, keď sa od vreckoviek začalo upúšťať, hemžia všelijakými šialenými kravatami, kompenzujúcimi to prázdno v náprsnom vrecku saka.
Ako však povedal Ernest Hemingway, ak niečo odniekiaľ dáte preč, navždy to tam ostane.
Fotografia pochádza zo zdroja tumblr.com